♥Krídla upíra 0.1♥

19. april 2011 at 14:09 | Nika Lutz |  my book
Ticho som vošla do haly.Po tomto všetkom som nemala odvahu zažnúť svetlo.Už som sa nebála tmy.Pre mňa už neexistovali nejakí duchovia,ktorí strašia deti.Vedela som,že žijem vo svete plnom upírov a neviem čoho ešte.
,,Haló?Lauren?" zakričal na mňa zrazu hlas z obývačky.
Mykla som sa a zastala som.
,,Eh,áno mami?"ozvala som sa.
Ticho...
Bola som si istá,že na mňa volá mamin hlas....no možno mám len bujnú fantáziu.Bolo stále ticho.Nikto sa neozýval.
,,Kde si,dočerta,bola?"zakričala po chvíli mama a cítila som ako sa približuje.
Nebála som sa jej.Prvý raz vo svojom živote som nemala pred jej horoprevracajúcim krikom rešpekt.
,,Vonku."odvetila som pokojne a stále som jej hľadela do očí , čím som jej dávala jasne najavo,že sa jej nebojím.Oči sa jej v slabom svetle lampy jagali ako rozzúrenému býkovi.No ja som bola pokojná...stále.Neuhla som pohľadom.
,,Lauren Greecová!S kým si bola a čo si robila,sa ťa pýtam!"vykrikovala ďalej mama.
Stále v tom istom postoji-ako v nemom filme som ešte viac roztvorila oči a odpovedala:,,Bola som s Ninou.Myslím,že si mohla uhádnuť,kedže nikoho iného z okolia nepoznám."ironicky som odpovedala a zvraštila som čelo.
,,Lauren..."priduseným hlasom ma oslovila.Oči jej smerovali nadol,cítila som v jej hlase iný podtón.
,,Keby si vedela,ako sme sa o teba báli.Celý deň sa ani neozveš,či si nažive.Mobil nedvíhaš.Ako sme mali vedieť,že nie si mŕtva?!"hovorila už pokojnejším hlasom ,,Zlatko."Jej hlas bol zrazu plný obáv a zarovno pokoja,útechy.
,,Prepáč mi,už to neurobím."zavzlykala som a hodila som sa jej okolo krku.V tej chvíli na mňa všetko doľahlo-celý deň.Rozplakala som sa ako malé dieťa,ktoré sa bojí samoty.Privinula som si ju ešte bližšie.Zmáčala som jej takmer celé tričko,no nevadilo mi to.Bola som konečne sama sebou-citlivá.Konečne som bola oslobodená.

Twitter Kellan-rozcestník

8. april 2011 at 10:28 | Nika Lutz |  Twitter KL

Twitter IAN-rozcestník

8. april 2011 at 10:27 | Nika Lutz |  Twitter IS

Where to go next